Choď na obsah Choď na menu
 


Karma

-obrazky.4ever.sk--abstraktne-9762950.jpg

Na základe veľkého záujmu mojich klientov o túto tématiku, by som rada porozprávala o téme takzvaných “ Karmických,” alebo” Osudových “vzťahov.

Najprv si osvetlime pojem karma. Karma je iné pomenovanie pre Zákon príčiny a následku.
To znamená že vzťahy, ktoré majú prívlastok osudové, pramení väčšinou z toho, že energetika tohto vzťahu nie je v rovnováhe. To znamená, že vzťah, nás bude znepokojovať a pôsobiť mnohokrát nevysvetliteľným dojmom, dovtedy, kým neobrátime k nemu pozornosť a zbavíme ho fatálneho náboja.

Najdôležitejšie osudové vzťahy máme k svojim rodičom, deťom teda pokrvnej línii, a na druhom mieste sú to naši životní partneri, a ostatní ľudia, napríklad priatelia, kolegovia z práce. To všetko podľa toho, ako s nimi vychádzame v tomto súčasnom živote.

Musíme si uvedomiť najdôležitejšiu časť nás samých a tou časťou je duša. Mnoho z vás verí, že dušu má, ale nie každý je si ochotný pripustiť, že jeho duša prežila už mnoho životov a nazbierala skúsenosti s mnohými ľuďmi, na mnohých miestach.

Pretože tento náš svet je polarizovaný a usiluje o rovnováhu, aj mnoho našich vzťahov sa nám stále tlačí do pozornosti, preto, aby sa stali harmonickými, a takzvane energeticky vyrovnanými.
Každá vyspelejšia duša intuitívne tuší, že pre svoj pokoj potrebuje mať vysporiadané vzťahy s najbližšími. Neexistuje snáď človek, ktorý by sa aspoň raz v živote necítil ako obeť, alebo nepochopený, osamelý a opustený. Začína to mnohokrát v detstve, keď nám nerozumie niektorý z rodičov, prípadne dieťaťa sa matka vzdá, hneď po pôrode, alebo otec opúšťa rodinu..

Dôležitý prvok pochopenia takejto traumatizujúcej situácie je uvedomiť si, že náhody neexistujú. Duša v období medzi životmi so svojim i duchovnými učiteľmi veľmi dôkladne naplánuje rodinu a rodičov, kam sa dieťa narodí, podľa toho, čo sa rozhodol dotyčný človek naučiť. Niektorí si vyberú bezstarostné detstvo a tým presúvajú mnoho prekážok a udalostí do dospelého života, iní zas dôverujú svojej sile a aj ich začiatky bývajú zložitejšie, aby v dospelosti dokázali, že neexistujú okolnosti, ktoré by dušu, túžiacu po svetle a harmónii zastavili na ceste k Poznaniu.

anjelik_par.jpg



No nech je situácia akákoľvek vždy je cesta, ako sa naučiť a pochopiť neviditeľné súvislosti. V prvom rade je to úprimnosť. Úprimnosť k sebe samému, aby si človek dokázal sám v sebe pomenovať svoje pocity.

Väčšinou ľudia neriešia vzťahy harmonické. Skôr tie problematické a nepochopiteľné, ktoré sa vynárajú akoby odnikiaľ. Stretneme človeka, ktorý je v priebehu krátkeho času nesmierne blízky, alebo naopak: nepriateľ na život a na smrť. Matka miluje vašich súrodencov, ale vy ste čierna ovca rodiny.. Máte vzťah s deťmi, jedno je prítulné a spokojné, druhé je rebel.

Čo sa s tým dá robiť?
Ak si teda úprimne odpovieme na otázku, ako a prečo nás znepokojuje nejaký vzťah, môžeme začať meditáciou a vizualizáciou.

Začíname vždy meditáciou odpustenia. Nájdeme si vhodnú dobu, kedy nás nebude nikto rušiť. Môžete pracovať v ľahu aj v sede. Spomalíme a prehlbime dych, a predstavujeme si najprv sami seba v čistom a bielom svetle. Toto svetlo je vaša duchovná podstata. Ste dokonalá bytosť, ktorá má snahu to pochopiť a precítiť. Udržujte tento obraz vo svojej mysli čo najdlhšie a prijmite sa. Odpustite si svoje chyby, pretože ste žiak. Učíte sa a to je dôležité. Nechajte svetlo prúdiť oboma smermi. To znamená od nôh k temenu a späť k nohám.

Teraz môžete do svojich predstáv prijať obraz človeka s ktorým máte problematický vzťah. Predstavujte si ho tiež vo svetle, ako duchovnú podstatu. Povedzte mu (jej) ako a prečo sa cítite vo vašom vzťahu zle. Potom si v duchu povedzte: “Odpúšťam sebe a j tebe. Sme žiaci a robíme chyby. Ale učíme sa a to je dôležité. Viem kto si a mám ťa rád, takého aký si.”

Proces prijatia a odpustenia je nesmierne mocný. Treba ho opakovať pravidelne. Práve tento proces robí v medziľudských vzťahoch zázraky. Kto prijal a pochopil seba, prestal sa kritizovať a súdiť za každú maličkosť, ten je pripravený pozerať sa tak aj na ostatných. A to je prvý veľmi dôležitý krok k harmonickým medziľudským vzťahom. Nemusíte meniť seba, stačí zmeniť uhol pohľadu na záležitosti a pochopiť, že všetci, ktorí sme sem prišli, sa učíme.
Učíme sa najdôležitejšiemu umeniu, a tým je Bezpodmienečná láska. 

rafael.jpg