Choď na obsah Choď na menu
 


Čo sú to myšlienky?

 

4.gif





Myšlienka je forma sily. Každá myšlienka môže utvoriť pozitívnu, alebo negatívnu príčinu. Nie je veľa tých, ktorí si to uvedomujú a je ešte menej tých, ktorí si preto dávajú pozor na svoje myšlienky. Majme na zreteli, že za všetkým, čo okolo seba vidíme, stoja myšlienky. Či už sú to domy, cesty, autá, fontány, alebo iné prejavy - hry, filmy, slová... - za všetkým stojí počiatočná myšlienka a pri nej komplex ďalších. (Aj tvoja stolička, aj tvoje oblečenie, čo máš práve na sebe, boli nedávno ešte iba niekoho myšlienkou, ba myšlienka ťa primäla aj k tomu, že teraz čítaš tieto riadky).Naozaj, nič nemožno dosiahnuť mimo sveta myšlienok, zákonov a príčin. O niečo namáhavejšie je však pochopiť, aký dopad majú myšlienky na náš život. Preskúmajme to napríklad na človeku, ktorý doposiaľ neporozumel Desiatym prikázaniam a Reči na hore, prejavujúcemu sa Absolútnemu zákonu. Takého ovládajú myšlienky - najčastejšie rodičov, médií, učiteľov, priateľov - ktoré prijal za svoje, teda uveril v ich pravosť. Takýto jedinec sa ešte nezamýšľa nad podstatou prijatých myšlienok, iba ich neustále navrstvuje-rozširuje, pričom si neuvedomuje, či stavia na správnom základe. Keďže vieme, že všetko je komunikácia, tak vidíme, že on ešte nekomunikuje so svojou podstatou, ale s tým, čo vníma z vonkajšieho sveta, teda naväzuje na niekoho myslenie, na televízne seriály, na počuté konverzácie, pokračuje tiež v myšlienkach nad módnymi štýlmi a reklamami atď. Týmto navrstvovaním do mysle vpustil aj klasickú myšlienku typu - Žijem a prijímam pre seba - a rozvinul z nej celý “program“. V jeho súlade berie, zameriava sa na výhody zo všetkých činností a stránok vecí, pahltne sa zaoberá vonkajším svetom, číta a túži zohnať všetko, čo sa zíde, všíma si s nadšením najnovšie výdobytky techniky..., a pravdaže, aj svojimi blížnymi sa čoraz častejšie zaoberá len zo zištných dôvodov, lebo spomenutý program mu stále otvára nové “okná“, napr.: Uľahčí mi to život alebo “okno“: Som tu, aby som si užíval a mal sa dobre. Zapletený do takéhoto kolobehu svojich ego-myšlienok a ego-myšlienok celej spoločnosti, od ktorej opäť (pre svoje tzv. dobro) odpozoroval, že to, či ono sa patrí, že je inteligentné, alebo dokonca nevyhnutné, dostáva sa pod mnohé formy tlaku. Najčastejšími sú tzv. nedostatok peňazí a času. Tieto majú opäť negatívny vplyv na myšlienky jedinca - teda v konečnom dôsledku na jeho vývoj - pretože napríklad príčinou (myšlienkovej predstavy o) nedostatku času vstrebáva radšej jednoduché informácie, a iba povrchne informácie význačnejšieho charakteru, a samozrejme nestíha v nich ani rozlišovať medzi farbou a prifarbenosťou. Otvoril teda mnohé okná, no tie nie sú svetlom v jeho živote, ale novými tienidlami (ťažko si to však pripustí, veď inak žiť doposiaľ nevie). Nedokáže postrehnúť okamihy, ktoré ho zakaždým na niečo upozorňujú a zriedka sa aj pristaví pri udalostiach, ktoré ho postretnú.Nechcime po ňom ale veľa, veď ho nikto neučil pochybovať o sebe, a teda nedokáže ani spochybniť to, čo do seba prijal a všetko okolo seba.V čase bolesti a choroby, ktorými je už najradikálnejšie upozornený na svoje nesprávne myslenie, ho síce predchnú niektoré predsavzatia, no pretože sa nepozná a je obklopený ľuďmi podobného zmýšľania, opäť prijíma ich názory a rady, prípadne všeobecne uznávaný názor spoločnosti. Takže keď sa dostáva z najhoršieho, znovu odloží prácu na svojom myšlienkovom programe a ignoruje upozorňujúci vnútorný hlas, pretože predchádzajúce myslenie je pohodlnejšie.Takýto človek nezastáva názor, že myslieť je skvelé. Ba ani skutočné vlastné názory nemá, pretože tvorivosť je pre neho niečo abstraktné a neznáme, spojené s predstavou námahy, a tak sa naďalej prizerá, počúva - kopíruje myšlienky svojej ‚obce‘. Od pradávna vládne v živočíšnej ríši istý jav - napodobňovanie. Nemožno ho vytknúť tým stvoreniam, ktoré nie sú obdarené rozumom. Ale nie je najväčším napodobňovateľom práve človek?Každý, kto nepoužíva s v o j r o z u m sa stáva napodobňovateľom. On už nemyslí, ale sa necháva manipulovať a činí to, čo mu ukážu iní. Pretože gro ľudstva sú napodobňovatelia, robia presne to, čo im predkladajú médiá, radia vedci, „učí“ cirkev...Takýto ľudia sa dokola obklopujú myšlienkami a prostriedkami, ktoré im ubližujú, pričom si to ani neuvedomujú. "Konzumujú", čo je im doporučené, svoje byty si zariaďujú údajnými doplnkami, medzi ktorými sú neraz predmety a výjavy násilia, erotiky, pozostatkov zvierat, nevkusného humoru, či podobného napätia. Prehliadajú, že práve nesloboda mysle a energie protizákonných obrazov sa stávajú prvotnou návnadou a spúšťajúcim mechanizmom zmyslových myšlienok a následných chýb. Týmito chybami sa zaťažujú (pracuje Absolútny zákon) a namáhavo zdolávajú ich následky, teda opäť zužujú priestor pre slobodné myslenie vlastného Ja. Ľudia tohto druhu sú zmietaní sem a tam, a považujú život za zmes šťastných a nešťastných náhod. Kostru ich myslenia napokon tvoria myšlienky povýšenosti a myšlienky vedúce k vzrušeniu, zveľaďovaniu, zabezpečeniu a uspokojovaniu svojho tela, a od týchto zas odvíjajú komunikáciu, posúvajú ju svojim deťom a ďalším ľuďom.Chaos myšlienok, ktoré z vonkajšieho sveta prijímajú a tie, ktorými na ne reagujú (najčastejšie ide o myšlienky chcenia) ich privádza k búrlivému vnútornému dialógu, ktorý vedie k nespokojnosti, negatívnemu mysleniu a neskôr k ochoreniam. A pokiaľ sa vrátime k "nedostatku času", tak touto dobre zakorenenou myšlienkou sa najčastejšie ospravedlňujú pred sebou a pred všetkým, čo nezvládnu.Tak aj takýto dopad na život človeka môžu mať myšlienky. A každý si môže zvážiť, či sa oplatí alebo neoplatí skúmať jednotlivé myšlienky, ktoré sa do neho z okolia pokúšajú vniknúť. Kto je schopný zvažovať tak, že zapojí svoj rozum, ten už slepo nerobí to, čomu nerozumie, ale nachádza svoje vnútorné hodnoty, ktoré mu prinášajú slobodu, šťastie, naplnenie a pokoj.

17.gif


Pochopte pomoc:
Pozitívne myšlienky k vám prichádzajú z "Neba". Vyznačujú sa tvorivým-nezištným-radostným-slobodným aspektom.



Prichádzajúce negatívne myšlienky majú ľudský pôvod (deštrukčný-sebecký aspekt)


Myšlienka je tiež ako vyvierajúci potôčik, ktorý na svojej rýchlej ceste priťahuje k sebe ďalšie, jemu podobné potôčiky a onedlho vytvorí oceán, ktorý ovláda myseľ. Je na každom, aby sám poznal, či radšej zvládnuť potôčik, čo je v jeho silách, alebo žať neúspechy v boji proti živlu.Nesnažte sa teda byť ako druhí a vlastniť, čo sa „patrí“. Ale starostlivo si vyberajte myšlienky, ktorými sa obklopíte. Veď na nich bude práve založené vaše nebo, alebo peklo; či deň prežijete v radosti, pokoji, alebo naopak v namáhavom zmätku, nervozite, starostiach, strachu, nechuti a nespokojnosti.Kristus k tomu naviac povedal: „...poučený o nebeskom kráľovstve, je ako človek, hospodár, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové aj staré.“

M I E N K Y

19.jpg





Z toho, čo pochopíme z výpovede, keď ju počujeme alebo čítame, z toho, čo si myslíme alebo hovoríme, z toho vieme pravdu až vtedy, keď to naplníme našim uskutočňovaním.Dovtedy je to len mienka - keď si niečo vymyslíme, čo zapadá do našej šablóny myslenia podľa logiky. Mienka teda vôbec nemusí byť pravdivá, preto ju vždy overujme činmi, skúsenosťami, životom.Nepokoj (nespokojnosť) vyplýva z nedostatočného poznania. Človek by mal vo svojom každodennom živote postupne začať rozpoznávať, čo má zmysel, a čo je len márnosť.

Tento svet iste nie je ten pravý. Nemáme tu dostatok krásy. Z toho dôvodu sa aj ľudia neustále naháňajú za niečím, čo by im ju privodilo aj zachovalo... To je však márna snaha. Celá krása tu nehrozí, iba čiastočná a dočasná. Kto si aj načerpá väčšie množstvo tohoto blaha, o to dlhšie a tvrdšie sa z toho spamätáva (viď. drogy). Pravá a celá krása, ktorú v daných podmienkach máme k dispozícii sa nachádza v nás, v našom vedomí. Kto ho kalí, nevidí, kto ho čistí, uvidí.Dnes už z veľkej miery rozumiem tomuto svetu, a trochu aj sebe, a preto tomu, prečo sa mi od detstva páčili slová z piesne o Šípovej Ruženke: "Musíš vyjít sám! Nesmíš věřit pohádkám!"Každému, kto ešte hľadá v hmotných veciach a v spoločenských príležitostiach odporúčam: Spýtajte sa solventných, či sa dá za peniaze kúpiť šťastie. Nanajvýš si tak za ne kúpite pestrejšie, no rovnako prízemné zážitky. Neovplyvníte nimi situácie a okolnosti, teda ani vlastnú pohodu. Skromnosť a pokora - to je predpoklad spokojnosti a šťastia, a tiež nájdenia podstaty. Tak žijúci človek pochopí svet. A spozná oveľa viac, ako je klam bohatstva, moci a svojho obrazu v zrkadle.Ak niekedy nedovidíš na koniec ciest, ktoré sa pred tebou ukázali a nebudeš si istý, ktorá je tá správna, vždy si vyber tú najťažšiu.Najdôležitejšia podmienka k rastu je, aby bol človek disciplinovaný sám k sebe.Zo života vyšších bytostí je vymazaná márnosť. Nie sú zmietané tak ako človek, ktorý tým, že sa vždy na niečo viaže neustále blúdi a potkýna sa, unavuje a stárne... Oni na rozdiel od nás nezchádzajú z cesty, a to preto, lebo poznajú Zákon. Pracujú-tvoria a zožínajú za to uspokojenie a lásku.Človek je padlý anjel. Tým, že je lenivý na sebe pracovať, zapletá sa do bludísk márnosti. Ak by sme chceli nazrieť bližšie do sveta vyšších bytostí, tak uvidíme raj, v ktorom je všetko jasné a každému jasné. Nijaké prekážky, nijaké výpadky pamäti, čistota a poriadok. Svet človeka je zodpovedajúci jeho previneniu. Pravdy teda skrýva, je zavádzajúci a tým namáhavý. Avšak každý, kto pokorne a snaživo hľadá, nachádza.Ľudstvo speje k sebazničeniu. Svoju planétu robí neúrodnou a plnou chorôb. Ako človek poznajúci slovo najväčšieho proroka a nepochybujúci o jeho pravde a o konci, ktorý neodvratiteľne príde, len prihliadam na múdrosť Boha, ktorá nepripustí pre ľudské rozmary úplné zničenie záhrady s predpokladmi nádhery a kvetu, a ešte pred prekročením neprípustných tolerancií znečistenia roztriedi ľudí a obrodí planétu ZEM.Čo je čas? Čas je oblasť dozrievania. Ak plytváš časom, odďaľuješ svoju zrelosť - márniš príležitosť, ktorou je tento život.Mnohí deň po dni márnia svoju slobodu. Vymieňajú ju za túžobné predstavy chutného jedla, konfortnej obývačky, značkového oblečenia, neznámej ženy... Hmotné telo je však živnou pôdou "zla". Čím viac si ho všímame, zveľaďujeme a poskytujeme mu čo si žiada, teda čím viac mu dávame, o to viac bude po nás chcieť. Ježiš povedal: "Vyvarujte sa akéhokoľvek druhu žiadostivosti." Často ľudí, bez rozdielu veku, vidím ako deti. Deti, ktoré chcú neustále jesť čokoládu. Nemyslia na význam výdatného obeda, lebo si opakujú, že nebude chutnejší než čokoláda. Ale čo im čokoláda dá? Uspokojí možno na krátky čas ich chuť, no nestojí to za pokazené zuby, postavu, mrzutosť z jej deficitu atď. V skutočnosti je ale každý človek ako diamant. Diamant obalený príčinou svetských vecí vrstvičkou hlušiny. Niekto viac a niekto menej, to zas závisí od toho, čo sme prijali do svojej mysle a pripísali tomu význam. Podstata nášho pozemského bytia však nespočíva v tom nabaľovať na seba stále väčšie množstvo hlušiny, ale ju obrusovať, aby sme sa stali čistými a mohli pôsobiť radosť a svetlo nielen sebe ale všetkému životu.Neočakávajte lásku ako stravu na prídel. Láske musíte pripraviť pôdu, aby vo vás žila. Veď ako môže vyrásť tam, kde prekvitá pýcha a neprajnosť, kde namiesto slnka viery horí spaľujúci plameň sebectva?Tešme sa, ak si začíname pamätať svoje sny. Často sú našou skúškou. Máme možnosť pozorovať v nich svoje počínanie vo vyhrotených situáciách, a tak sa spoznávať. V snoch je totiž prostredie vyžadujúce väčšiu spontánnosť i citlivosť. Vnímavejší sa tak zo svojho počínania môžu poučiť, vyvarovať chýb, nasmerovať sa na čistejší cieľ a čistiť sa. Sny sú aj vlastnou skúškou, či udalosti, ktoré nám boli predložené v uplynulých dňoch sme pochopili a priniesli nám úžitok, alebo sme ich prehliadali, či pochopili nesprávne. Sú dokonalým prostredím pre vlastné skúmanie, sú našou výučbou, nie však ojedinele i nesvetskou relaxáciou, kedy duša vystupuje za svetlom do vyšších svetov. Okrem iných mávam sny, o ktorých viem, že by som ich na základe pozemských skúseností nedokázal vymyslieť. Sny prostredí, javov, farieb, ktoré nie sú neznáme, a predsa nie sú z tohto, tzv. reálneho sveta.Neustále preveruj vlastné myšlienky. Či nie sú nízke a nepodstatné. Či ak ťa čítajú vyššie bytosti, prijali by ťa na ich základe medzi seba, do nádhery lásky a múdrosti. Stále sa preveruj a neboj sa psychického preťaženia, veď, kto sa bojí, je vlastne spokojný s tým, čo má.Každý sa dostáva tam, kde si to zasluhuje. Každý potom zostáva tam, kde mu to postačuje. Každá bytosť sa zdržiava v tom svete a na úrovni toho bytia, ktoré jej postačuje, ktoré ju uspokojuje alebo tzv. baví. Dovtedy bude napr. stagnovať a zotrvávať na svojej "úrovni" človek, dokiaľ nezapochybuje o svojich zmysloch, hmote, ba neohrdne väčšinu z toho, čo ho obklopuje, čo sa naučil, čo používa, predpokladá a tzv. chápe. Ten pravý stav však nemá nič s apatiou, ani nenabáda k žiadnemu úniku, ale poukazuje na účel očisťovania sa a povznášajúcich činov.Príde čas, keď prestanete mať snahu nad niekým vyhrávať. Úspešný aktívny hráč ľubovoľného športu je zákonite prisluhovač toho "zlého". Je naučený víťaziť a nezvyknutý prehrávať. Preto ho snaha o víťazstvo nevyhnutne zaťahuje do situácií, kde musí preľstiť, prehliadnuť, alebo podceniť svojho súpera-blížneho. Tu dopadne Zákon: "Čo zaseješ, to zožneš"
a spočíva rozpor s Kristovými:
-
miluj blížneho svojho ako seba


-
vyvaruj sa akéhokoľvek druhu žiadostivosti


-
nad nikoho sa nevyvyšuj; a pod.


Taký hráč teda škodí blížnemu, lebo v ňom vyvoláva nepokoj a napätie, a taktiež sám sebe, lebo sa mu to pravdaže vráti a navyše pestuje svoj egoizmus. Jeho výraz nie je jemný a jeho srdce nie je čisté.Pohodlné myslenie je zištným myslením. Zištné myslenie je ľudským myslením. Ľudské myslenie je nízke. Nízke myslenie znamená stagnáciu.Ten, kto ničí život alebo veci, alebo znižuje ich hodnotu bez toho, aby v nich pre ostatných videl dôvod na potknutie, prisluhuje "zlu".Človek si „vyslúžil“ aj reč, aj obal duše- telo. No to nie sú výhody. Komunikácia pocitová je na rozdiel od reči výstižná, prehľadná, neklamná, teda čistá. A kto by už len porovnával dušu s telom? Čo dodať ku jejà kráse, ľahkosti a všetkej neobmedzenosti? Očakávania sú na prd. Nebuďme snílkovia, čo od tej, či toho, tam, alebo z toho očakávajú šťastie. Mali by sme pochopiť len jedno- všade na nás čaká Boh; a naučiť sa Mu odovzdať, nech nás vedie.Bude to fajn čas, keď sa budeme stretávať so svojimi blížnymi len za účelom, aby sme si niečo odovzdali, aby sme sa jeden od druhého niečo naučili. A nie za účelom očisťovania prehreškov a splácania dlhov.Keď sa urobia povinnosti, práca a nevyhnutné, keď človeku zostáva voľný čas, potom vedome, pre tzv. relax, otupne, zostane vlažný, pretože svoje nasadenie a ostražitosť odsunie. S tým odsunie aj pomoc Boha, lebo si namýšľa: "Máš to za sebou, zaslúžiš si veget." A vtedy sa už nedokáže ani poďakovať. Len sa stáva egoistickým človekom. Pritom "zlo" na to čaká a podhodí práve v takom čase veci a situácie, ktoré potom človek musí s námahou, nasadením a Božskou pomocou opäť zvládať. Sily "zla" nepracujú tak, ako v rozprávkach. Ale tak, že si to neuvedomujeme. (Teda vtedy, keď si to neuvedomujeme, lebo nie sme bdelí).My nemôžeme preniknúť do vyššej dimenzie, jedine vtedy ak sa znovu narodíme. Veď by to bolo ako vpustiť vlkov medzi ovce. Naše myslenie, i v prípade, že sa už uberá zákonne, má v záznamoch negatívne myšlienky a predstavy, ktoré by sa v zárodku nedali vždy uhasiť, čiže ustriehnuť bez následkov. Preto je zrejmé, že Kristus povedal: ‚Musíte sa znovu narodiť.‘ A práve aký vedieme náš súčasný život, rozhoduje o tom, kde sa v budúcnosti narodíme. Či tu, a znova nás čakajú útrapy a školy námahy, alebo vyššie, kde si pravdaže nebudeme pamätať na nezákonné myšlienky a obrazy a budeme od začiatku žiť zákonne, pretože okolo seba nič špatné nebudeme vnímať.Skutočná LÁSKA - to je tvorivosť pre spoločné blaho.

Zakaždým zvažuj - čo je podstatné, a čo nie je podstatné. Náš život nie je o tom, čo chceme, ale o tom, čo máme robiť. Mnohí nevedia, že ich cieľom je sloboda v dokonalosti. Že poriadok odbúrava napätie a kto udržuje poriadok, ten sa nestresuje, nezamestnáva myseľ dokola neriešeným. Ten, kto udržuje poriadok vo svojej duši, kto nepestuje nenávisť, závisť, chcenie a očakávanie, ale odpúšťa, vzájomne vyjasňuje a zachováva pokoj, ten skutočne speje k Božskej slobode.Veškeré dianie sa dá vysvetliť rôznymi spôsobmi. To ako evolúcia, to ako náhoda, to ako smola..., ale len na nás zostáva, či za tým všetkým uvidíme viac - to, čo nám má ukázať naše postoje, naše chyby a otvoriť tak myseľ. Argumenty intelektu slúžia často iba k zastieraniu pravdy. A čo ak je tento celý svet, so všetkým, vypracovaný iba pre teba? Skĺzneš, alebo prekukneš?

V I N Y (H R E Š E N I E)

7.gif







Za vinu človeka, alebo hriech, možno považovať všetko to, čo človek koná v rozpore s Absolútnym zákonom. Sú to všetky jednania človeka - myšlienky, pocity, slová a činy - ktoré sú namierené proti zákonom života. A Absolútny zákon je Láska. A Láska je Boh. On, Láska, sa nám nechal už pradávno spoznať na svojich desiatych odporúčaniach, ktoré sa pravdaže pre tvrdosť vtedajšej doby, resp. pre tvrdosť človeka, museli naniesť ako Desať prikázaní. Väčšina ľudí nepozná obsah týchto zákonov života. A ak sa k nim aj priblížia, odmietajú ich vidieť, pretože by sa popri svojich záujmoch museli ohliadať aj na niečo iné - svojich blížnych, zvieratá, prírodné ríše a vesmír. Ako "nesmierne zaujímavé" je však poukazovať na svojich blížnych, aké je "veselé" robiť si posmech na ich adresu..., aké je "príjemné" konzumovať mäso zvierat, odievať sa do ich kože, zdobiť si ich zostatkami obydlia, využívať ich ako pracovnú silu..., alebo aké je to "pohodlie" mať interiér obložený a prevoňaný drevom, čačinou, lálkami, pučiacimi kvetmi..., vyhodiť použitú vec a vymeniť ju za novú, zmyť vodou či stratiť v ovzduší to, čo je ‚navyše'? Prišiel aj Kristus. Potvrdil desať prikázaní a vysvetlil ich na príkladoch. Tvrdosť človeka však zostáva, a keďže nechce rozumieť, musí trpieť. Trpí nielen znečistením svojej planéty, narastaním počtu chorôb, ale najmä napätím, stresom, dennými disharmóniami, ktoré sa prejavujú nepríjemnými prekvapeniami, sklamaniami, poraneniami a úrazmi.Taký je výsledok protizákonného chovania a jeho počiatok je opäť v našom myslení. Tí, ktorí kráčajú cestou sebaspoznania sú schopní tomu ľahko porozumieť na základe vlastných skúseností, pretože vždy zaregistrujú okamihy, ktoré ich na tákéto nesprávne myslenie upozornia, čím sa potom, po zamietnutí takýchto myšlienok, vedia vyvarovať chýb. Ale ako môže tzv. inteligentný človek dnešnej spoločnosti niečo také postrehnúť, keď nevie, ktoré myšlienky sú zákonné a ktoré protizákonné? On, ktorý pravdaže vyhlási, že pozná Desať prikázaní, si neuvedomuje, že porušuje každé jedno z nich. Povie: "Prvé je: ,Máš milovať jedného, svojho Boha, nadovšetko'." Ale neuvedomí si, že dennodenne väčšmi ako o Bohu premýšľa o niečom inom, a že to sú potom v podstate jeho bohovia. Potom povie druhé: ,Nemáš zneužívať, brať meno Božie nadarmo'. Ale toľkokrát ho denne vysloví bez rozmýšľania, ako frázu, a pritom pravdaže netuší, že všetko je energia. On si vlastne nepripustí nič viac, iba to, čo vidí, a tak tento tzv. znalec prikázaní si so svojimi klapkami na srdci neprizná, že najmä o energiu ide aj v šiestom prikázaní - ,Nemáš cudzoložiť', v siedmom - ,Nemáš kradnúť', v ôsmom, ktoré nás upozorňuje na krivé, pravdou nepodložené výpovede, ale aj v deviatom a desiatom, ktoré sa týkajú túžby, neprajnosti a závisti. A o tých ostatných prikázaniach by som sa s ním už celkom určite nechcel rozprávať, lebo ustúpiť od svojich zvykov, ako je jedenie mäsa, zištné vychádzanie aj so svojimi najbližšími, alebo správanie sa počas sviatkov, je pre neho takmer nemožné.Vidíme teda, že stupeň vedomia, či duchovného rozvoja, nie je u každého rovnaký. Podobne, ako to bolo za čias Nazaretského, keď pri ňom mnohí stáli a nerozumeli mu, a iní aj z reprodukovaného poznali, že je ‚Pomazaný', tak je to aj dnes. Ježiš Nazaretský hovoril o tzv. talentoch, a že tomu, kto má viac, tomu bude dané. Ich počet pravdaže nie je náhodný, ale závislý od práce človeka na sebe samom. A tak, o čo viac človek v jednom živote zvládne, o to viac v ďalšom dostane. A ak zvládne všetko, prichádza k spaseniu - dosiahne dokonalosť. (Teraz niektorí krútite hlavou nad reinkarnáciou. Ale veď "veľavážení" kňazi, ak chceli zostať "veľavážení", museli ju predsa vymazať z Písma). Človek sa podobá nádobe s dvomi hrdlami. A táto nádoba je naplnená dobrom a zlom. Predstav si, že máš v sebe 50 jednotiek dobra a 50 jednotiek zla. Dobro i zlo do teba tiež neustále chce pritekať svojim hrdlom, no ty si plná nádoba. A pokiaľ nechceš byť iný, počet jednotiek oboch kategórií sa nemení. A tak sú ľudia schopní na jednej strane robiť dobré veci, ale na strane druhej im nič nie je podozrivé ani na špatnostiach, ktoré okolo seba vidia, počujú a sami robia. Teda keď človek počas života pritakáva dobru aj zlu v sebe, tak nenapreduje, a môže dostať príležitosť opäť v novom živote hľadať a zvažovať, k čomu sa viac prikloniť. Ak sa ale raz rozhodne pritakávať jednému, hrdlo, cez ktoré prúdi do neho to druhé, sa zúži. A tak sa stane, že človek má v sebe napr. 60 jednotiek dobra a 40 jednotiek zla. Dosiahnutie každého nepomeru si však vždy vyžaduje opustiť niečo, čo je človeku ako vlastné. Je to pre neho namáhavé tiež preto, lebo si myslí, že keď niečo do seba nebude vpúšťať, resp. keď sa nebude ku niečomu v myšlienkach a skutkoch vracať, o niečo príde, čo si (údajne múdro) nadobudol, a preto sa toho veľmi pevne drží. Pravdou však je, že človek nemôže byť nedoplnená nádoba. A tak, ak prestane vnímať pozitívne, zakrátko sa doplní negatívnym. A ak prestane prijímať negatívne, urobí sa v ňom opäť priestor, a on ho doplní pozitívnym. Stáva sa však, že mnohí sa zo dňa na deň rozhodnú uzavrieť jedno hrdlo. Pritom ale zabúdajú, že ak priestor, ktorý sa teraz v nich začal vytvárať nedoplnia, tak tlak (v ich mysli) strhne pomyselnú zátku a vovalí sa do nich to, čo nechceli do seba vpustiť, ba ešte veľký prúd vyvrhne z nich časť toho, pre čo sa na počiatku rozhodli. Aj toto mal náš Učiteľ na mysli, keď hovoril o zlom duchovi, ktorý síce vyšiel z tela človeka, no keď v ňom potom zbadal prázdny priestor, zavolal k sebe ďalších, siedmych zlých duchov a spolu prišli bývať do toho človeka. Tiež preto sa vraví: "Pomaly ďalej zájdeš". Pretože máš dobré aj zlé zhodnotiť, a to, čo je pre teba nevhodné, spoznať a odložiť. A pravdaže, ďalej neprestávať skúmať to ‚vhodné'. Až presvedčením sa o správnosti rozhodnutia, naozaj ovplyvníš prívody. Práve tákým, akým sa stávame, takým sa stáva aj náš život, svet okolo nás. Ak žijeme v pravde, vnímame ju na sebe i okolo seba a nevytvárame dokola príčiny neblahých následkov. Lebo je tak: Čo zaseješ, to zožneš.Kto teda chce priaznivo žiť, musí sa naučiť najskôr priaznivo myslieť.Kto chce ale trpieť, môže naďalej pôsobiť svojmu blížnemu utrpenie, či to už sú ľudia, zvieratá, alebo rastliny. Lebo každý z nás má slobodnú vôľu a rozhodne sa sám, či chce spieť k dokonalosti a rozširovať svoje vedomie až k obrazu Božiemu, alebo nechce vyrásť z pozemskej školy každodennej námahy pociťovania a očisťovania svojich chýb. 

muriel.jpg